Bolo by úchylné navŕtať do steny miestnosti toalety malú poličku na zriadenie tzv. záchodovej knižnice s vybranými záchodovými titulmi? Nech to tam má patričnú kultúru. Pritom koľkokrát sa tam človek náhodou dostane aj k zaujímavým a podnetným článkom, ktoré by si inak neprečítal. Dá sa teda povedať, že záchod rozširuje (aj) všeobecný rozhľad. A priznajme si, my duchovní barbari, že intelektuálny rozmer záchoda nedoceňujeme, čím mu škaredo krivdíme...To zďaleka nie je všetko! Záchod totiž vie človeka aj nečakane rozosmiať neopakovateľným spôsobom. Keď totiž na mise sedíte dostatočne dlho - napríklad, keď sa začítate a stratíte pojem o čase - môžu sa vám tak srandovne odkrviť nohy, že potom aj niekoľko minút kvôli mravcom v chodidlách ani neviete vstať z misy a musíte sa rukami zaprieť o steny, aby ste sa neskydli, a komicky čakať, kým sa vám nohy vrátia. To je veselé, to je zábavné, ha ha!Záchod si veru zaslúži, aby sme mu vzdali poctu! A keď teraz nejaký frajer ohŕňa nad témou môjho článku nos, nech si len predstaví, že by sa nemal kde... že by si nemal kde prečítať dennú bulvárnu tlač. Mimochodom, bulvár vraj na záchode podporuje... nie, intelekt nie :-)
Dajme záchodu rešpekt!
Spolužiak raz vyhlásil, že učením sa na záchode trávi toľko času, že keď doštuduje, bude môcť skonštatovať, že vysokou školou sa doslova presr.l... Presr.l-nepresr.l, záchod je oázou nielen pre domáce samoštúdium, ale aj pre monitoring reklamných letákov z poštovej schránky či pre ničím nerušené návraty k článkom v printových médiách z nedávnej minulosti, ktoré sme nestihli prečítať, keď sme nesedeli na záchode. Ali G by nás vyzval: Dajte záchodu rešpekt!